Vyzerá ako jeleň, no v našich lesoch nežije. Má rád studený sever a je na to dobre vyzbrojený – zohrieva ho hustá srsť a v snehu sa cíti ako vo vatičke.
Soby žijú vo veľkom stáde iba v jeseni. Vtedy si hľadajú „nevesty“, a tak medzi sebou zápasia, hlasne trúbia, chrochcú – bojujú o prvenstvo.
Majestátne parohy má na koncoch sploštené. Pýšiť sa nimi môžu samce aj samice.
U jeleňov iba samce.
Aby sa do snehu či blata nezabáral, pri chodení mu pomáhajú široké paznechty.
Po jesenných pytačkách sa mláďa narodí až v ďalšom roku na jar, obvykle v máji.
Pozor, sobík, na vlka! Je prvý, čo na teba číha.
Chutí mu tráva, listy, huby, mach aj lišajníky. Tie spod snehovej prikrývky vyhrabe vždy. Na severskom morskom pobreží vyhľadáva soľ a líže ju.
Pred ľadovou arktickou zimou putujú soby na juh. Dokážu prejsť až 5-tisíc kilometrov! No len čo krutá zima trocha ustúpi, znova sa vrátia na sever.
